55 v 82. Vek nie je rozhodujúci. Všetko riadi hlava.

Začiatok

Po bláznivom počasí posledných týždňov má byť (a bolo) počasie v deň 50. ročníka (27.4.2024) ideálne. Ráno bude takmer mrznúť, ale rýchlo sa oteplí (a bez dažďa). Trasa pochodu vedie prevažne v tesnej blízkosti juhozápadného okraja Chránenej krajinnej oblasti Třeboňsko, s malou zmenou prevýšenia, ale s množstvom lesov a najmä rybníkov.

Ako najstarší účastník štartujem z Trhového námestia už o 5:45 a rozcvičujem sa pri strmom stúpaní k cintorínu na Červenom vrchu. Za Machartovským rybníkom opúšťam červenú turistickú značku a pokračujem Panským lesom po dobre značenej trase so šípkami, bodkami a červeno-bielymi stužkami. Na mieste, kde sa vinie malý potôčik, odvádzajúci vodu z neďalekého rybníka Jazero, je prvý kontrolný bod; na hárok si napíšem písmeno T. Neprekvapuje ma to; je o 33 rokov mladší. Ostatní mi ukazujú chrbát až k železničnej trati v Borovanoch.

Trasa na Mapy.cz

Sledujete, okolo čoho chodíte a vidíte súvislosti?

Účastníci pochodov, ako je ten dnešný, zvyčajne nemajú čas venovať pozornosť väčšine toho, okolo čoho prechádzajú. V okolí Borovan je to náučný chodník "Totalita rozdeľuje - demokracia spája". Začína sa na železničnej stanici v Borovanoch, druhá zastávka je pri zachovanom betónovom bunkri a chodník pokračuje okolo Stropnice, kde bola v rokoch 1936 až 1938 vybudovaná súvislá línia opevnenia. Na ceste z okraja Borovan do Hlbokej pri Borovanoch sa nachádzajú prvé väčšie rybníky a neďaleko Safari park. Pokračujem po červenej značke do obce Lhota, ktorej názov pripomína, že obyvatelia takto založených osád mali na určitý čas povinnosti voči vrchnosti; po uplynutí "lhoty" im boli odpustené. Zastavujem sa pri oznámení, z ktorého sa dozvedám, čo sa tu bude diať o tri dni. Po obede pôjde miestna banda do lesa vyrúbať strom - májku, ktorú predtým našli, potom ju opáskujú na ihrisku a potom ju postavia na oslavu mája, mesiaca lásky. Po zotmení prejde dedinou lampiónový sprievod a o 21.30 h sa hranica slávnostne zapáli. O Filippojakubskej (Valpurginej) noci sa uskutoční obrad nazývaný "pálenie čarodejníc". Teraz mi to všetko bude chýbať. Škoda, nezúčastnil by som sa na jedinom plánovanom nočnom výjazde do okolitých dedín, aby som zachytil miestne maky. Ale je to starý zvyk, ktorý by v prípade úspechu bol veľkou hanbou pre takto postihnutú dedinu.

Zo Lhoty pokračujte na sever, stále po červenej ceste do Mladošovíc. Názov obce je odvodený od mena Mladoš, pravdepodobne náčelníka rodu. U miestnej kostolníčky si overujem, že v miestnom kostole svätého Bartolomeja sa nachádza kópia Rembrandtovho obrazu Posledná večera, ktorý namaľoval významný český maliar a sochár Jan Kojan; je pochovaný na miestnom cintoríne. Za Mladošovicami - na 19,3 km - sa 55-kilometrová trasa oddeľuje od 108-kilometrovej trasy, ktorej účastníci sú na nej od včerajšieho neskorého večera. Červenú turistickú značku opúšťam s ľútosťou; neuvidím veľký rekreačný Spolský rybník, ktorý do dnešnej podoby upravil a rozšíril regent Jakub Krčín. Pracoval na ňom súčasne s výstavbou rybníka Svět; mal ho (a mesto Třeboň) chrániť pred veľkou vodou. Pokračujem lesom a pred Domanínom svetelná tabuľa ukazuje rýchlosť pochodujúcich striedavo medzi 4 a 6 km za hodinu.

Divné alebo normálne? Niekoľko postrehov o účastníkoch a organizácii podujatia

Do Domanína prichádzam o 12. hodine a na prvej trase je pripravené občerstvenie v juhočeskej krčme U Šírků. Dávam si obe polievky, hovädziu aj zemiakovú. Počas poludňajšej siesty kývam hlavou na jedného z účastníkov, ktorý má na hrudi pripevnené 13-mesačné dievčatko, a ešte viac na ďalšieho, ktorý má na bosých nohách plážové gumené sandále, upevnené len palcom a priľahlým prstom. Nie som ani v polovici trasy a neobvyklú kaplnku svätého Václava z roku 1925 si prezerám len zvonka. Jej výstavbu zaplatilo vtedajšie ministerstvo školstva, keďže obec darovala Národnej galérii gotický obraz Uloženie Krista do hrobu od Majstra Třeboňského oltára, ktorý bol umiestnený v starej kaplnke. Ďalej pokračujeme smerom k obci Branná. Krajina sa tu v 14. a 15. storočí výrazne zmenila založením nových rybníkov; odvodnením zamokreného územia sa získala pôda vhodná na ornú pôdu. Túto dobu pripomína aj názov obce Branná, ktorý je odvodený od slova braně. Označovalo prekážku, ktorá bránila úniku rýb z rybníka. Prechádzame sa neďaleko dediny a len niekto si všimne desaťročné dievčatá na rázcestí, ktoré nesmelo ponúkajú ochutenú vodu. Tu zlyhala propagácia, tatko im mal urobiť veľkú reklamnú tabuľu. Cesta lesom plným čučoriedok, po ceste okolo prírodnej rezervácie Ruda, je čarovná. Pri miestnom rybníku kedysi stála zlieváreň, kde sa spracovávala železná ruda vyťažená v okolí. V rezervácii sa nachádzajú rozsiahle porasty pobrežnej vegetácie s rašeliniskami; je to tiež významné hniezdisko vodného vtáctva.

A sme v Kojákoviciach, obci s ľudovými stavbami juhočeského typu z druhej polovice 19. storočia, ktorá má štatút dedinskej pamiatkovej rezervácie. Stanislav Kroupa vo svojej knihe Zázraky pred južnou hranicou o Kojákoviciach píše, že je to dedina usadená podivuhodne šťastným spôsobom v malom údolí uprostred kruhu rozľahlých polí a lúk, obvod tvorí takmer uzavretý kruh tmavých lesov. Pravdepodobne práve povedomie, ktoré sa tu intenzívne šírilo, urobilo z miestnych osadníkov v povojnovom období na Třeboňsku výnimku. Nepodľahli móde mestských vilových periférií, neničili masovo všetko "nemoderné", ale ponechávali na štítoch svojich domov ľudovú tvorbu. Pozoruhodná je aj zachovaná kováčska vyhňa a pomník padlým v 1. svetovej vojne, ktorého autorom je už spomínaný, miestny rodák Jan Kojan. Turistickými sprievodcami propagované dedinské múzeum v budove starej školy je však už dlhší čas zatvorené.

Ako bojovať proti únave a svojmu mozgu

Cesta z Kojákoviec do Kramolína je únavná. Našťastie ešte nie sú letné horúčavy a vánok ochladzuje. Začínam premýšľať: "Mirek, nech pravá noha dobehne a predbehne ľavú a ľavá predbehne pravú, raz-dva, raz-dva...." Nacvičil som si to ako "pochodovú hibernáciu", pri ktorej mozog prestáva počúvať varovné signály tela. Pripnutá tabuľka s nápisom: "Ak to nedokážeš, urob to! Emil Zátopek. Potom chodím rýchlejšie ako svišť. Pred treťou hodinou popoludní dorazím do Jílovíc, kde je druhé občerstvenie. Najmä chutne obložené chlebíčky a k nim - ako inak - plzenské; neskôr však ľutujem, že som neochutnal vraj výborné pivo z miestneho pivovaru. Došla mi moja špecialita. Na ranný pochod som si namiešal nápoj z Merlotu, sviňskej fľaškovice a H2O, ktorý viedol do Trhových Svinov zo Slepičích vrchov. Nápoj sa osvedčil, odporúčam ho. Z Jílovice po zelenej značke a ceste do Těšínova, potom cez železničnú trať spájajúcu České Budějovice s Českými Velenicami a potom (hurá!) cez most a Stropnicu, tu skôr most a rieku Stropničku, ktorá tvorí krásne meandre. Nad nimi preletí prvý tohtoročný motýľ, žltohrdlý čatár. O niekoľko kilometrov ďalej, pri železničnej stanici Jílovice, sa pozdĺž rieky Stropnice nachádza národná prírodná rezervácia Brouskov mlyn. Rieka tu má prirodzený tok so širokou nivou a vodnými a mokraďovými ekosystémami.

Pri rybníku Rouda sa značenie končí zelenou značkou. Trasa vedie opäť po značení určenom pre dnešnú prechádzku, krásnou krajinou, po hrádzach mnohých rybníkov (Pařezník, Handlíř, Borek, Lhotka - najväčší z nich), kde sa storočné stromy práve začali pokrývať tohtoročným lístím. Keď však vidím rozsiahly výrub na hrádzi jedného z nich, mám pochybnosti, čo z tejto krásy zostane pre budúcich ľudí. Stále na západ okolo obce Lhotka do Bukvíc. Slnko je nízko a ukrutne kolmo na zemské telesá. Nie som tu sám. Predtým som na trase stretol svojho parťáka z posledného ročníka päťdesiatnika a tiež Pavla Randu, spolužiaka mojich dvojičiek zo svinianskej základnej školy. Tento rok absolvuje päťdesiatku aj so svojou manželkou.

Finiš

Posledný kontrolný bod je pri Staňovom rybníku a odtiaľ je to už len kúsok do Trhových Svinov. V cieli na Buškovom hámri mi oznámia čas; na tohtoročných 55 km som potreboval 13 hodín, 22 minút a 57 sekúnd. Dostávam krásnu medailu s obrázkom troch kaprov, účastnícky list a klobásu z komína. Tiež fotku s organizátormi päťdesiatky - Jirkom a Ľubošom. Sedím, premýšľam, posielam SMS a prijímam gratulácie. Uvedomujem si, aké je to každý rok ťažšie. Veď len z Prahy musím nosiť na chrbte niečo navyše na prezlečenie, keby pršalo, a ďalšie veci, ktoré zvyčajne nepotrebujem. Vo februári som bol na operácii žíl na pravej nohe, v júni ma čaká operácia slabinovej prietrže, potom výmena očných šošoviek a neviem čo ešte.

V tejto súvislosti sa natíska otázka, či môj tohtoročný úspech na jubilejnom 10. ročníku Trhovosvinenskej päťdesiatky bol spôsobený víťazstvom hlavy nad telom alebo tela nad hlavou?"

Bude to asi tak pol na pol. "Možno sa to nedá dokázať matematickým dôkazom, ale" - ako ďalej hovorí Jiří Suchý v predstavení Traja Šlitři išli - "No a čo? Hlavne že je to pravda!"
 

Ďalšie odkazy:

• 55 v 82. Otázky na telo. - Miroslav Kolár sa v krátkych videách delí o svoje názory na pochodovanie a život. Článok na Letacek.cz
• Stránka s podrobnosťami o pochode https://pochodsviny.cz/informace/
• Ďalšie príbehy osobnej premeny - články na Letacek.cz

Komentáre

zatiaľ žiadne. Buďte prvý, kto napíše komentár - kliknite sem